Asociácia novinárov nám každoročne prináša zoznam 31 mien, ktoré najlepšie dopĺňajú svoje hokejové majstrovstvo príkladnou vernosťou a oddanosťou športu, ktorý milujú. Každý tím reprezentuje jeden hráč, ktorý spĺňa všetky uvedené predpoklady. Nakoniec sa vyberú traja kandidáti a spomedzi nich sa rozhodne, kto je tým najoddanejším hokejistom. Včera boli celému svetu odkryté tohtoročné nominácie, a preto si poďme predstaviť mená tých najväčších favoritov v pretekoch o Trofej Billa Mastertona.

Pre víťazov sa však spravidla nejedná o ten najväčší kariérny úspech. Zisk tohto ocenenia býva častokrát podmienený rôznymi trápeniami a osobnými problémami, ktorým hráči musia čeliť v živote mimo ľadu. Preto je pre nich tým najväčším víťazstvom práve to, keď ovládnu svoj súkromný boj a vrátia sa späť k hre, ktorá je ich najväčšou vášňou. Príbehy bývajú zväčša smutné a hodné dlhého zamyslenia, no nakoniec skončia šťastne a niekedy majú dokonca až hollywoodske rozuzlenie. A presne to bol aj prípad jedinečnej story amerického útočníka Bobbyho Ryana.

Smutný príbeh s rozprávkovým koncom

Bobby Ryan to v živote nemal vôbec jednoduché. Počas detstva bol svedkom toho, ako jeho otec fyzicky napádal jeho matku Melody. Z obáv pred zatknutím sa rodina neustále sťahovala, až kým sa jeho otec nedostal za mreže, a Bobby tak mohol so svojou mamou žiť bez strachu o jej zdravie.

Situácia sa pre skúseného forvarda opäť zmenila v roku 2016, keď Melody zomrela na rakovinu. Práve to bol jeden zo spúšťačov jeho tri roky trvajúcej závislosti na alkohole. V novembri minulého roku si však Ryan uvedomil, že sa mu to značne vymklo spod kontroly a sám tento boj nezvládne. Preto sa rozhodol zapojiť do asistenčného programu NHL a NHLPA. V decembri sa opäť vrátil na ľad, no k tímu sa mohol pripojiť až začiatkom februára.

„Prvý mesiac bol, samozrejme, ťažký. Je to ako keby ste robili prvé detské kroky. Musíte sa držať protokolu, no nie ste s chalanmi,“ opisoval priebeh liečby Bobby Ryan. Podporu cítil, samozrejme, od všetkých spoluhráčov, no podľa jeho slov mu najviac pomohla práve jeho manželka.

„Okrem toho, že ma podporovali všetci v tíme, najviac to bolo zo strany mojej ženy. Bola jednoducho skvelá. Stále ma podporovala a robila oveľa viac, ako musela. Bolo to od nej úžasné,“ pokračoval Ryan.

Dvojka draftu z roku 2005 sa tak dokázala prebojovať aj cez tieto ťažké časy a po 100 dňoch triezvosti sa konečne vrátil späť do zostavy Senators. Tento príbeh však nabral filmový rozmer až o niekoľko dní na to, keď si po prvýkrát po dlhej prestávke obliekol domáci dres Ottawy. Svoj návrat do Canadian Tire Centre totiž okorenil hetrikom, vďaka čomu si vyslúžil od fanúšikov Sens burácavý potlesk a skandovanie jeho mena. Ryana to dojalo až natoľko, že sa neubránil slzám. Krajší návrat si rozhodne nemohol želať ani v tom najdivokejšom sne.



Veľká inšpirácia pre spoluhráčov

Podobne šťastného návratu sa síce Oskar Lindblom ešte nedočkal, no nemá k nemu vôbec ďaleko. Po tom, čo bol švédskemu útočníkovi v decembri diagnostikovaný Ewingov sarkóm, čo je ojedinelá forma rakoviny kostí, sa jeho život obrátil o 180 stupňov. Niekoľko mesiacov liečenia však podľa posledných správ z konca apríla naplno zabralo a Lindblomova liečba prebieha podľa ideálneho plánu.

„Pripravuje sa na posledné kolo liečby a zatiaľ to vyzerá veľmi sľubne. Oskar je obrovský bojovník. Bolo to pre neho ťažké, ale je mladý a do súťažného diania sa chce vrátiť čo najrýchlejšie. Podľa doktorov prebieha liečba podľa najoptimistickejších scenárov," povedal viceprezident a asistent generálneho manažéra Flyers Brent Flahr. Jedným dychom však dodal, že hovoriť o možnom návrate na ľad je v tejto chvíli ešte predčasné.

Nominácia na Trofej Billa Mastertona mladého krídelníka nepochybne potešila, no nadšenie neskrýval ani zo skvelej podpory od svojich spoluhráčov či fanúšikov, ktorí hrdo nosili tričká so známym heštegom #OskarStrong.

„Je to pre mňa pocta byť nominovaný na túto špeciálnu trofej. Sezóna bola pre mňa, samozrejme, veľmi ťažká, ale podpora od mojej rodiny, priateľky, spoluhráčov, celej organizácie a v neposlednom rade aj fanúšikov, mi veľmi pomáhala a bola pre mňa veľkou inšpiráciou. Veľmi ma dojalo, keď som videl toľko ľudí s tričkami #OskarStrong, ktorí niekedy ani neboli fanúšikmi Flyers. Aj naďalej cítim vašu podporu,“ povedal na adresu svojich podporovateľov Oskar Lindblom.

9. marca sa mladý Švéd dokonca zúčastnil aj tímového fotenia, čo inšpirovalo mnohých jeho spoluhráčov. Jeho podporu si všetci veľmi vážia, pričom neskrývajú údiv z toho, ako bravúrne sa s touto situáciou vyrovnáva.

„Je to impozantný človek. Zvláda to oveľa lepšie, než by som to asi dokázal ja,“ povedal Kevin Hayes, ktorého obaja rodičia zvládli ťažký boj s rakovinou, „je to inšpirujúce. Oskar vám vykúzli úsmev na tvári a až pri ňom si uvedomíte, že vaše problémy nie sú až také vážne, ako si myslíte.“

Veterán s otáznou budúcnosťou

Rovnako ako Lindblom, ani Jay Bouwmeester sa už v tejto sezóne neukáže v zápasovom kolotoči. Skúsený obranca je mimo hry už od 11. februára, kedy z dôvodu srdcovej príhody skolaboval uprostred zápasu na striedačke Blues. Vďaka bleskovému príjazdu lekárov sa však podarilo jeho stav rýchlo stabilizovať a bol prevezený do nemocnice. Za stavu 1:1 bol duel medzi Blues a Ducks prerušený a jeho dohrávka sa presunula na 11.marec.



V polovici februára mu kardiológovia voperovali implantovateľný kardioverterdefibrilátor (ICD), ktorý sleduje a upravuje srdcové arytmie. Začal sa cítiť omnoho lepšie, a tak ho lekári pustili z nemocnice rovno do domáceho liečenia.

„Je to náročné, ale hokej naozaj nebol v uplynulých týždňoch mojou prioritou. Ale už sa cítim celkom dobre, takže to môžete porovnať s iným zranením, pre ktoré jednoducho nemôžete hrať," povedal Bouwmeester koncom februára na tlačovej konferencii, kde taktiež uviedol, že v sezóne 2019-20 si už nezahrá.

Situácia bola taktiež veľmi nepríjemná aj pre Bouwmeesterových spoluhráčov. Boli svedkami toho, ako ich kamarát skolaboval priamo pred ich očami a chvíľu trvalo, kým sa s tým všetci dokázali vyrovnať. Potvrdzuje to aj fakt, že prehrali nasledujúce tri duely po spomínanom zápase s „káčermi“. 36-ročný bek ich však po prepustení z nemocnice prišiel pozrieť na tréning a dodal im tak istotu, že bude v poriadku.

„Asi tri dni potom, čo ho pustili domov, sa tam ukázal a úplne nás prekvapil. Dodal nám tým nádej, že bude v pohode,“ spomínal kapitán „bluesmenov“ Alex Pietrangelo.

Bouwmeesterova nominácia na túto trofej nie je žiadnou náhodou. V NHL odohral už 17 sezón, v ktorých si pripísal až 1241 štartov. Viac ich má z aktívnych hráčov na konte už len slovenský obor Zdeno Chára. Preto by sme len ťažko hľadali hráča, ktorý preukázal hokeju väčšiu vernosť a oddanosť než tento kanadský bek.

Všetky nominácie:

The Professional Hockey Writers’ Association proudly announces chapters’ nominees for the 2020 Bill Masterton Memorial Trophy: pic.twitter.com/EpBQDoMhe5

— PHWA (@ThePHWA) June 9, 2020