18. 03. 2013, 12:30 » Úhel pohledu - Autor: Peter Krajňák

Nie je žiadnym tajomstvom, že tréner New York Rangers John Tortorella si servítku pred ústa nedáva. Nebolo tomu inak ani počas nedávnej pozápasovej tlačovej konferencii, kedy na otázku jedného z redaktorov ohľadne zranenia krídelníka Ricka Nasha, ktoré ho vyradilo z hry na štyri zápasy, iba stroho odvrkol: „Do toho vás nič nie je!“

Neskôr sa však v relácii Behind the Bench na televíznej stanici MSG Network na tému zverejňovania detailov zranení hráčov rozhovoril viac. Všetky jeho argumenty by sa dali zhrnúť do nasledujúceho: napriek tomu, že uznáva, že médiá a diváci majú v hokeji svoje nezastupiteľné miesto – médiá ako poskytovatelia informácií a diváci ako tí, ktorí si za hokej platia – na druhej strane je skalopevne presvedčený, že obe strany nepotrebujú vedieť úplne všetko čo sa deje v živote klubu, vrátane charakteru a rozsahu zranení hráčov. Jeho úlohou čislo jedna je v tejto súvislosti chrániť hráčov najlepšie ako sa dá. Pred čím?

Tréner Torti zdôvodňuje, že ak hráči súpera vedia, ktorý hráč jeho tímu mal alebo má aké zranenie, budú ho „ne“úmyselne v danej oblasti tela atakovať aby ho skôr či neskôr hoci aj obyčajným bodyčekom vyradili z hry. Súperom to tak dáva istú formu súťaživej výhody. Na záver dodáva, že vrámci svojho pohľadu na vec dokonca svojim zverencom priamo nakázal aby sa v rozhovoroch nevyjadrovali na tému svojich boľačiek a zranení. V neposlednom rade, od svojho tímového lekára chce akurát vedieť, či ten ktorý hráč môže v danom zápase hrať alebo nie. Žiadne také, že na 70% alebo len jednu tretinu. Áno alebo nie.

Generálni manažéri klubov NHL prijali v roku 2008 pravidlá ohľadne zverejňovania zranení hráčov. Pravdou je, že sú napísané dosť šalamúnsky a dajú sa vysvetliť dvojako. Všetky mančafty sú v základnej časti sezóny povinné zverejniť zranenia hráča iba vtedy ak daný hráč nemôže nastúpiť v nasledujúcom zápase, resp. dokončiť ten, v ktorom sa zranil. V playoff je to o trošku prísnejšie, kedy je klub pod hrozbou finančnej pokuty zaviazaný vyjsť s aspoň približným miestom, druhom a vážnosťou zranenia hneď ako je to možné zistiť a následne prinášať o zranení aktuálne informácie.

Avšak... Ak zverejnenie zranenia hráča môže mať za následok „ohrozenie jeho fyzického zdravia ak, alebo, keď sa hráč vráti do hry“, kluby nemusia povedať ani mäkké f. Niet divu, že si to vysvetľujú po svojom a častejšie než nie sa dozvedáme opisy zranení hráčov maximálne vo všeobecnej rovine typu horná alebo dolná časť tela. Alebo tréner jednoducho povie, že jeho útočník má boľačky a potrebuje oddych deň dva tri, hoci pravda je niekde inde (tú sa aj tak vo väčšine prípadov médiá a fanúšikovia skôr či neskôr dozvedia).

Tréner Jazdcov Tortorella sa vo svojej argumentácii uchýlil aj k porovnaniu hokeja s americkým futbalom. Tam podľa neho dochádza presne k tomu čomu sa chce v hokeji vyhnúť. Každotýždňové povinné zverejňovanie zranení hráčov v detialoch má za následok, že hráči su vystavení úmyselným atakom zo strany súperov vrámci „nenapadnuteľného“ cieľa vyhrať za každú cenu, predovšetkým v playoff zápasoch. Pravdou však je, že hráči amerického futbalu proti tomu nikdy neprotestovali, hoci futbalová NFL zaviedla toto pravidlo už v roku 1947 potom čo sa prevalil stávkársky škandál, v ktorom tipujúci zneužili predtým verejne nezverejňované informácie o zraneniach hráčov, ktorí nakoniec za svoje tímy vôbec nenastúpili, oslabili ich, a vyhral súper, rovnako ako aj stávkujúci. Hoci realita (i)legálneho stávkovania na zápasy NHL je zo skúsenosti všeobecne považovaná za minimálnu, NHL udržiava súčasné pravidlá, akokoľvek hmlisté, hlavne kvôli tomu aby predišla akémukoľvek potenciálnemu škandálu a la NFL. Inými slovami, keby nebolo stávkovania, asi by neexistovali žiadne pravidlá.

V ankete televíznej relácie Sportsnation reagujúcej na nedávne výroky trénera Tortorellu 58% zúčastnených súhlasilo s jeho tvrdením, že fanúšikovia a médiá by nemali vedieť detaily zranení hráčov, a zvyšných 42% bolo proti. Do ktorej kategórie by ste sa zaradili vy?