Každý deň keď doma otvorím športovú sekciu miestnych novín The News Times, márne čakám na pozitívne správy z NHL. Jediné čo vidím, je krátky stĺpček, v ktorom je v kocke zhrnutý aktuálny stav patovej situácie medzi ligou a jej hráčmi. Ako prvé je tam uvedené číslo, ktoré reprezentuje deň výluky. Pod ním je napísaný dátum posledných rokovaní znepriatelených strán. Vzápätí tam čitateľ môže vidieť ďalší dátum, ktorý označuje deň najbližšich dohodnutých rokovaní. Potom nasleduje pár riadkami stručne opísaný stav, ktorý panuje medzi účastníkmi sporu. A nakoniec stĺpček končí oznamom, o koľko zápasov boli deň predtým fanúšikovia ukrátení z titulu ich zrušenia kvôli absencii novej kolektívnej zmluvy. Akoby s ironickou príchuťou si redaktori dovolia vypichnúť z vyzmizikovaného programu predošlého dňa ten najväčší šláger. Asi nie som jediný, kto sa sám seba pýta, dokedy ešte bude spomínaný stĺpček v novinách vychádzať.

Spočiatku som akurát nerozumel, prečo im to trvalo tak dlho sadnúť si za rokovací stôl hneď po skončení starej sezóny vediac, že rozdiely medzi NHL a hráčmi, aspoň čo sa týka delenia peňazí, sú dostatočne veľké na to aby sa vyriešili raz-dva. Potom som nechápal prečo obidve strany začali predkladať prvotné návrhy novej kolektívnej zmluvy, ktoré boli tak pritiahnuté za vlasy, že aj ten najobyčajnejší fanúšik vedel, že ich tá druhá strana určite šmahom ruky zmietne zo stola. Akoby obe strany skúšali či im tá druhá náhodou nesadne na lep hoci ich návrh bol z ríše fantázie. Neskôr sa pripojilo nechápanie situácií, kedy oba subjekty vyzerali zrelé na dohodu, aj podľa ich vlastných slov, len aby o krátky čas na to cez médiá vydali vyhlásenia, že v skutočnosti sú od seba vzdialené ako nikdy predtým. A teraz už nerozumiem ani tým právnickým termínom, ktoré obe strany používajú, keď svoj spor ťahajú k súdom. Kto sa v tom má vyznať?

Nie som majster sveta vo vyjednávačkách. Ale jedna vec mi je jasná. Pri hľadaní kompromisu musia znepriatelené strany vedieť vycítiť, kedy tá druhá ponúka maximálne možný ústupok, ktorý treba akceptovať, „odmeniť” podobne štedrým ústupkom aby sa dosiahla dohoda. V tomto smere zlyhali rovnako liga ako aj hráči.

Trpí liga, ktorej unikajú peniaze za zrušené zápasy. Trpia hráči, ktorí už pár mesiacov nedržali v rukách výplatnú pásku. Trpia aj televízne stanice. Celonárodný kanál NHL Network sa utieka k reprízam zápasov z minulosti. To isté ostáva aj o lokálnej stanici MSG, ktorá pokrýva Rangers, Islanders a Devils. Sem-tam do programu zaradia priame prenosy z KHL, ktorej prezident nedávno vyhlásil, že lock-out v NHL je dôkazom, že liga je v konečnom dôsledku len o peniazoch, narozdiel od KHL kde sa dôraz kladie na fanúšika. Diery v programe kvôli absencii hokeja v severnej Amerike sa budú v najbližších dňoch plátať aj prenosmi z blížiacich sa MS juniorov v Rusku. Niečo, čo v minulosti nebolo, s výnimkou ak do finále postúpili buď USA alebo Kanada.

V neposlednom rade trpia fanúšikovia. Nečudo, že jednému z nich v Kanade došla trpezlivosť a začal hnutie na podporu jeho návrhu aby fanúšikovia vo svojich mestách bojkotovali v ďalšej sezóne, už kedykoľvek bude, toľko domácich zápasov svojich týmov koľko ich bolo zrušených po 30-tom decembri. Nápad jedného z členov kanadského parlamentu bol nemenej excentrický. Čo tak túto sezónu nechať bojovať o pohár Lorda Stanleyho amatérske týmy?

Všetkým je v podstate jasné, že ak sa nová kolektívna zmluva nedosiahne do konca prvého januárového týždňa, môžme sezóne 2012-13 zamávať dovidenia. Avšak môj pohľad na skrátenú sezónu, ak by sa predsa hralo, sa nijako nezmenil. Ako jej víťaz by som sa cítil ako bežec, ktorý síce vyhral preteky označené ako maratón, dostal zlatú medailu a vystúpil na stupne víťazov, ale kvôli nezhodám medzi organizátormi a pretekármi sa bežalo len púhych 24 kilometrov.