Ták, zazvonil zvonec a sezóne 2011-12 je koniec. O tom rozprávkovom môžu hovoriť hráči Los Angeles Kings, ktorí sa stali kráľmi severoamerickej hokejovej ligy po prvý krát odkedy uzreli svetlo sveta. Po celú play off odsúdili svojich súperov do role poddaných raketovou rýchlosťou. Vrátane Diablov z New Jersey vo finále. Keďže New Jersey je miestom kde trávim dosť veľa času, mal som tú možnosť pričuchnúť finálovej atmosfére. Aká bola? Závideniahodná alebo prekvapivo nízkoprofilová?

Musím sa priznať, že z môjho pohľadu skôr to druhé. V podstate jediným znakom, že NJ Devils hrajú ako naj celok na Východe vo finále Stanle Cup-u, s ktorým som sa stretol po vjazde do New Jersey zo susedného New Yorku, boli malé plagáty umiestnené pri stanovištiach výbercov mýta na dialnici. A potom široko-ďaleko nič. Nebol som síce až priamo v Newarku kde stojí štadión Devils prezývaný The Rock (Skala), ale aj tak dosť blízko na to aby som očakával niečo pompéznejšie. Pohybujúc sa ulicami miest blízkych Newarku môj zrak len zriedkakedy zachytil fanúšikov v dresoch alebo autá s hokejovými nálepkami.

Aj preto sme sa rozhodli s kamarátom, tiež skalným fanúšikom veľkých rivalov Diablov - New York Rangers - navštíviť jamu levovu, a to dokonca v deň kedy sa hrala Game 5, a trošku to tam omrknúť. Zažiadalo sa nám totižto uhasiť smäd z celodennej horúčavy pivom v jednom z lokálnych barov v meste Wallington vzdialenom od Newarku púhych 15 kilometrov. Vošli sme dnu a hneď nás privítali červeno-biele dresy zavesené na stene. Pod jedným z nich bol umiestnený zarámovaný podpis jedného z hráčov. Ako správny fanúšik Jazdcov z New Yorku som sa ani len trošku nenamáhal zistiť komu patrí.

Celkovo sa v bare zabávalo pri hokeji na televíznych obrazovkách asi zo 25 ľudí, no dres s logom Devils mal na sebe iba jeden jediný. Samozrejme, že zaujímavé situácie vznikali keď mali Diabli šancu skórovať, alebo ju dokonca využili. Svoje emócie dali patrične najavo všetci v bare okrem nás dvoch a prekvapivo aj barmana, ktorý si naše chladné výrazy tváre v spomínaných momentoch všimol a sám sa nám šepkajúc do ucha priznal, že aj on je fanúšikom Rangers. Dodal, že ho to veľmi mrzelo keď ich vyradili z play off práve hráči New Jersey, vediac, že bude v telke púšťať iné finále než aké si želal. Veril, že by aj tak prilákal do svojho baru veľa fanúšikov v modrých dresoch, ktorých vysoký počet na území New Jersey je verejným tajomstvom, ktoré sa vizuálne aj zvukovo prejavuje aj v hľadisku štadióna v Newarku zakaždým keď tam Rangers hrajú.

Po istej dobe sa naša prirodzená náklonnosť ku kráľom z LA už nedala viac tajiť a dokonca sme sa k našej modrej krvi priznali potom čo nás konfrontovali dve mladé fanynky Devils sediace hneď vedľa nás. Ku cti osadenstvu baru slúži, že nám naše fanúšikovské preferencie tolerovalo a nechalo nás tak. Asi k tomu prispel aj fakt, že Devils sa v spomínanom zápase darilo a dosiahnutím víťazstva v ňom si vynútili Game 6 na druhom konci krajiny. Ale to sme si uvedomili s kamarátom až cestou domov keď sme na Facebooku našli čerstvú fotku Mariána Gáboríka pózujúceho s obviazaným operovaným ramenom po boku česko-slovenskej hudobnej legendy Mekyho Žbirku, ktorý v ten večer koncertoval na Manhattane.

Práve skončená sezóna je teda minulosťou, tá nová tu bude dúfam čím skôr. Zomrel starý kráľ, nech žije nový!