Neviem koľkí z vás už niekedy piekli koláč, ale aj keď ešte nikdy, určite mi dáte za pravdu, že jedna z najnešťastnejších vecí, ktoré sa môžu prihodiť je, že sa pri váľkaní cesto potrhá. A ruku na srdce. Stane sa to obzvlášť vtedy ak sa človek ponáhľa. Cesto sa síce dá následne rukou pospájať do jedného celku, ale výsledok je aj tak rozpačitý. Vznikne z toho taký zlepenec. Rovnaký pocit som mal aj z poslednej, výlukou skrátenej sezóny.

Neviem ako vás, ale pod tlakom času pozliepaná sezóna 2013 ma len sťažka naplnila. Po celý čas som ju vnímal ako pohár spolovice prázdny. Ani sme sa nenazdali, a po kratúčkej základnej časti, v ktorej Východ o Západ ani nezakopol, nehovoriac o neodohratom Zápase hviezd, prišlo na rad play-off, ktoré sa atypicky natiahlo až do konca júna kedy už ľad na klziskách trpel pod vplyvom tepla. Inými slovami, a to sa na mňa asi budú fanúšikovia z Veterného mesta hnevať, pre mňa sú obhajcami titulu králi z Los Angeles. Prečo to vlastne všetko spomínam?

Pretože sa neviem ubrániť pocitom radosti z práve začatej sezóny 13-14, ktorá je v tak ostrom kontraste s predchádzajúcim zlepencom, že sa ináč ako megasezóna nedá označiť. A z toho, čo vidím, počujem a čítam vo svojom okolí, môžem bez prifarbovania skonštatovať, že nie som zďaleka jediný kto to tak vníma. Nadšenie je priam hmatatelné u všetkých koho sa to týka – počnúc hráčmi, cez manažérov a fanúšikov až po televíznych komentátorov.

30 tímov, geograficky spravodlivejšie rozdelených v nových divíziách na 16 na Východe a 14 na Západe, si to najprv rozdá v 1,230-tich zápasoch základnej časti, ktorá sa skončí presne na Kvetnú nedeľu v apríli budúceho roku. Každý s každým doma vonku minimálne raz. Príjemné to zistenie. Predsa len, vidieť napr. Philadelphiu šesť krát za sezónu, a to len mimo potenciálnej série v play-off, ma už prestalo baviť. Plus, trénerské rošády počas off season, spolu s pohybmi niektorých známejších hráčov, spôsobili, že nás čakajú aj pikantnejšie zápasy. Kto by si nechal ujsť návrat trénera Lindyho Ruffa po 16 rokoch do Buffala so svojím novým tímom z Dallasu, súboje Vancouveru Canucks s New York Rangers s vymenenými trénermi, aspoň jeden zápas novopečeného čerta Jaromíra Jágra, či prvý návrat Mariána Gáboríka do New Yorku v drese Columbusu od jeho jarného trejdu.

Na Nový rok sa odohrá kvôli výluke spred roka odložený Winter Classic zápas v Detroite, kde sa čaká okolo 100,000 zamrznutých divákov. Potom v januári fanúšikov potešia ďalšie štyri zápasy vonku pod holým nebom vrámci tzv. Stadium Series, z toho dva u nás v New Yorku na slávnom Yankee Stadium. Program bude tak nabitý, že ani nevyjde čas na tradičný Zápas hviezd. Vo februári zasa príde na rad dvojtýždňová prestávka aby tí najlepší hráči mohli ísť reprezentovať svoje krajiny na zimnú olympiádu v ruskom Soči. No a na záver dlhej sezóny si každý hokejový fanda určite utrie nejednu slinku pri vychutnávaní si vzrušujúcej nadstavbovej časti podľa nového postupového kľúča. Darmo, bude to jednoducho megasezóna!
Enjoy!

p.s. A k tomu všetkému sa Madison Square Garden po trojročnej renovácii odela do zbrusu nového šatu. Bude mať niečo čo žiaden iný stánok v lige. Že čo? O tom však až niekedy nabudúce…