Najvyššie umiestnený Čech v októbrovom drafte, nedávny debutant v českom národnom A-tíme a najlepší strelec medzi nováčikmi OHL v početnej nevýhode. Pomerne široký zoznamom úspechov, ktorým sa môže pochváliť stále iba 18-ročný útočník a rodák z Litvínova Jan Myšák. Čo prežíval počas draftu? Ako si spomína na Karjala Cup? Prečo sa rozhodol opäť pre Litvínov? Odpovede na tieto, ale aj mnohé ďalšie otázky, sa dozviete v našom exkluzívnom rozhovore.

Cieľom je urobiť tím a ukázať, že som dobrý

Zvolením v druhom kole zo 48. miesta Montrealom Canadiens ste sa stali najvyššie draftovaným Čechom uplynulého draftu. Čo bola prvá myšlienka, ktorá vám v tom momente preletela hlavou?
Úplne prvá prišla úľava. Čakanie bolo zvláštne, bol som veľmi nervózny. Keď si ma však vybral Montreal, vydýchol som si a mal som z toho strašnú radosť.



Predpokladalo sa, že budete draftovaný skôr. Niektorí vám dokonca predpovedali prvé kolo. Aký ste mali pocit z toho, že to tak dlho trvalo?
Začínal som byť nervózny asi týždeň pred draftom. Prvé kolo trvalo hrozne dlho, celú noc som kvôli nemu nespal. Druhé sa tiež ťahalo. Bol som nevyspatý, nepokojný a predlžovali to aj reklamy.

Montreal je známy najmä svojimi vášnivými fanúšikmi. Bude pre vás veľká výzva hrať pod takým veľkým tlakom?
Môj názor je taký, že všade je určitý tlak od fanúšikov. Pre mňa je cieľom urobiť tím a ukázať, že som dobrý. Keď sa mi to podarí, tak určite príde aj väčší tlak, pretože nie vždy sa vám darí. Verím ale, že to zakaždým ustojím. Budem sa snažiť, aby ma to nepoložilo.

Fanúšikovia Habs si potrpia aj na tom, či hráči ovládajú francúzštinu. Ako ste na tom vy s týmto jazykom?
Mám šťastie, že mama môjho najlepšieho kamaráta je prekladateľka a vie dobre po francúzsky. Sama sa ponúkla, že ma bude doučovať, tak som si povedal, že prečo nie. Už mám za sebou štyri lekcie.

Mali ste z preddraftových rozhovorov pocit, že by si vás mohol vybrať práve Montreal?
Montreal bol úplne prvý tím, ktorý sa mi ozval. Konkrétne ich európsky skaut Michal Krúpa. Pýtal sa ma rôzne otázky a poslal mi dotazník. Mal som s nimi vydarený míting, tak som si hovoril, že by si ma mohli vybrať práve oni.

Ako na vás zapôsobil generálny manažér Marc Bergevin?
Moc sme sa spolu nebavili. Na preddraftových stretnutiach bol, ale iba počúval. Po drafte nám na schôdzi nováčikov hovoril zopár vecí, no osobne sme sa spolu opäť nerozprávali.

S kým z organizácie ste boli, respektíve stále ste, v najužšom kontakte?
Pred draftom som najviac komunikoval s tímovým psychológom Dr. Scottom, s ktorým si aj teraz veľmi často voláme. Ostatní väčšinou len počúvali.

Komunikujete aj s inými ľuďmi?
Píšem si s Michalom Krúpom a niekedy si napíšeme aj s manažérom pre hráčsky rozvoj [Robom Ramageom]. Riešime napríklad blížiace sa Majstrovstvá sveta do 20 rokov, čo bude nasledovať po nich a podobne. Hovorím aj s kondičnými trénermi a špecialistami na výživu. Bol som prekvapený, koľko pracovníkov je v organizácii. Mám pocit, že sú tam ľudia úplne na všetko. Je to neuveriteľné.

Ako prebiehajú vaše konverzácie? Hovoria vám, čo máte robiť, alebo sa skôr pýtajú na váš progres?
Je to hlavne o mne. Je na mne, či mám záujem alebo nie. Väčšinou sa pýtam na všetko možné. Oni mi zase povedia ich názor, ako to vidia zo svojho pohľadu. Je to skôr taká debata.

Ako teraz vyzerajú vaše tréningy?
Moc sa trénovať nedá, pretože hrávame tri zápasy do týždňa. Deň po zápase máme voľný tréning, kde si rozhýbeme nohy a trochu zastrieľame. Nerobíme však nič ťažké, aby sme sa neunavili. Častá regenerácia je veľmi dôležitá. Raz do týždňa bývame aj vo fitku. Dosť sa to líši od klasických tréningov či letnej prípravy.

Cítil som sa ako vo sne

Jeseň splnených želaní draftom iba začala a pokračovala vašim debutom v reprezentačnom A-mužstve na Karjala Cupe. Ako si spomínate na toto podujatie?
Celý turnaj bol pre mňa obrovským zážitkom. Nemohol som uveriť tomu, že som sedel v kabíne s chlapmi, ktorí majú za sebou kariéry v NHL, KHL, alebo tam stále hrajú. Veľa som sa od nich naučil. Sledoval som, čo robia, ako sa chovajú pred zápasom, ako sa rozcvičujú. Rozhodne nezabudnem na zápas s Rusmi, pretože bol veľmi náročný. Už sa teším na odvetu na MSJ.

Rusko poskladalo veľmi mladý výber, veľa z hráčov ste určite aj vy dobre poznali. Prekvapilo vás, že sa im tak darilo? V čom myslíte, že boli lepší než ostatné mužstvá?
Určite ma prekvapili. Veľa z nich sa zúčastnilo MSJ v Ostrave, kde sme ich porazili 4:3. Teraz však hrali, akoby spolu boli celý rok. Presilovky mali zvládnuté výborne, puk im lietal z hokejky na hokejku. Vedeli, čo majú robiť. Boli drzí a veľmi zohraní.

Čo nervozita? Ako ste sa s ňou popasovali?
Pred prvým duelom som bol mierne nervózny. Rýchlo to však zo mňa opadlo a prevládlo nadšenie. V tom čase sa v Česku nemohli hrať zápasy, takže som sa veľmi tešil, že si po dlhej dobe konečne zahrám. Keď sme išli na ľad, stáli vedľa mňa hráči ako Filip Hronek, Michal Moravčík a Andrej Nestrašil. Cítil som sa ako vo sne. Nevedel som sa dočkať úvodného buly, aby som tam mohol narobiť bordel.

Počas turnaja ste boli uzavretí v bubline. Ako prísne boli opatrenia?
Absolvovali sme tri testy. Jeden pred odletom, ďalší hneď po prílete a na konci bol posledný. Boli sme stále zavretí v hoteli, kde sme mali vyhradené vlastné poschodie. Nachádzala sa tam spoločenská miestnosť, kde bola jedáleň a kde sme pozerali videá.

Čo ste robili, aby ste sa vo voľnom čase zabavili?
S chalanmi sme hrali karty a PlayStation. Celkom rýchlo nám to ubehlo. Bolo to náročné, ale dalo sa to vydržať.

Chcel som ukázať to najlepšie, čo vo mne je

Aktuálne pôsobíte kvôli pandémii v rodnom Litvínove, kde ste hrávali ešte pred odchodom do Hamiltonu. Čo stálo za vaším rozhodnutím vrátiť sa späť? Nemali ste ponuky od klubov z kvalitnejších líg?
Pre mňa je veľmi dôležité, aby som zostal v zápasovom rytme. MSJ budú ťažké a musím tam prísť dobre pripravený. Nepremýšľal som, že by som išiel napríklad do Švédska. Prišla ponuka z domáceho klubu, kde som vyrástol, tak som ju s radosťou prijal.

Očakávate, že sa v priebehu sezóny ešte vrátite do zámoria?
Vôbec netuším. Uvidím, čo mi povedia po MSJ. Je tam veľa otáznikov. Predpokladám, že počas decembra sa dozviem nové informácie.

Jeden z dôvodov, prečo ste odišli do Kanady, bol, aby ste sa zlepšili v osobných súbojoch. Splnilo to podľa vás účel?
Verím, že áno. Cítim to aj v Litvínove, kde na tom taktiež pracujeme. Súboje pri mantineloch, ako do nich správne nabiehať a podobne.

Aj napriek tomu, že ste odohrali iba 22 zápasov, ste sa stali najlepším nováčikom v OHL v počte strelených gólov v oslabení. Celkovo ste sa v tejto štatistike umiestnili na výbornom 10. mieste. Prečo ste taký nebezpečný počas početnej nevýhody?
Využíval som to, čo som sa naučil v Česku. Všimol som si, že niektorí obrancovia hazardovali na modrej čiare. Keď som zachytil puk alebo zblokoval strelu, ušiel som im a dal som gól. V Česku je to iné. U nás nie je toľko priestoru, obrancovia si dávajú väčší pozor a zbytočne neriskujú.

V Hamiltone ste vsietili vynikajúcich 15 gólov v 22 zápasoch. V čom vidíte hlavný dôvod, že vám to tam tak začalo padať?
Bolo to hlavne vďaka môjmu mentálnemu nastaveniu. Išiel som tam po MSJ, takže som si uvedomoval, že do konca sezóny zostáva málo času. Chcel som predviesť to najlepšie, čo vo mne je.



Pri pozeraní videí som si všimol, že sa počas bránenia veľmi často pozeráte okolo seba. Aký dôvod je za tým?
Defenzíva je u mňa slabá, ale v Hamiltone som na tom začal intenzívne pracovať. Tréneri sú tam experti, stále používajú videá. Vďaka tomu sme sa mohli sústrediť na rôzne detaily. Uvedomil som si, že je potrebné mať prehľad. Začal som sa obzerať okolo seba a hľadať hráčov, ktorí by sa mohli uvoľniť do voľného priestoru. Veľmi na to dbá aj Vlado Országh v Litvínove.

Ako by ste opísali Vlada Országha ako trénera?
Často sa rozpráva s hráčmi. Snaží sa hovoriť s každým, dávať spätnú väzbu a konzultovať chyby, ktoré hráč urobil v zápase a kde by sa mal zlepšiť. Nenazval by som ho priateľským trénerom, ale skôr dobrým radcom.